DUBINA, J. Kalibrace a vyhodnocení dat z tenzometrických senzorů [online]. Brno: Vysoké učení technické v Brně. Fakulta elektrotechniky a komunikačních technologií. 2022.
Bakalářská práce pana Dubiny se zabývá kalibrací a vyhodnocením dat z tenzometrických snímačů. Cílem práce bylo vytvořit přesnou váhu, která by byla využitelná pro sportovní rybolov. Student se v úvodních kapitolách věnuje popisu tenzometrů a principu jejich funkce a komunikaci mikrokontroléru s periferiemi. Tuto část by bylo vhodné doplnit metodikou kalibrace tenzometrů, která by měla být základem pro další část bakalářské práce. Dále následuje poměrně rozsáhlý výčet cílů, které si student klade ke splnění, z nichž některé v práci nenalezneme. Praktická část práce se pak věnuje návrhu váhy ze studentem vybraných komponent. Dále se zde nachází popis použitých knihoven k programování, část, která se věnuje testování přesnosti a technické parametry zařízení. Jako vedoucí bakalářské práce jsem bohužel do řešení a zpracování neměl možnost, jakkoliv zasáhnout, jelikož student se mnou svou práci nekonzultoval a zaslal mi ji ke kontrole 4 dny před termínem odevzdání. Jako vedoucí mám k práci tyto připomínky: - Různé formátování práce - Číslování obrázků a rovnic se neshoduje s číslováním kapitol a obsahem, číslování obrázků je celé špatně, místy jsou i chybné odkazy na ně - I když je práce psána ve slovenštině, je v ní spousta chyb a překlepů - Nekompletní seznam symbolů a veličin, nejednotná symbolika veličin - Chaotičnost uspořádání práce, prolínání teoretické a praktické části - Absence popisu používaných kalibračních metod - Slabý základ v relevantní literatuře - Absence technické dokumentace - Krom schématu A/D převodníku, jenž je běžně dostupným modulem, není v práci žádné jiné schéma, tedy není jasné z čeho vychází návrh DPS na obrázku 27.1. - Není diskutováno, proč byly vybrány uvedené komponenty a např. u step-down měniče není uveden ani typ - Popis testování přesnosti není dostatečný a není jasné, jak k němu student došel - U vypočtených hodnot není jediný vzorový výpočet a není jasné, co student dosazoval do rovnic - Chybí diskuse nad výsledky - Seznam symbolů je nekompletní - Absence srovnání s jinými komerčně dostupnými výrobky Výstupem práce je hotové zařízení, které má potenciál v komerčním prostoru v oblasti sportovního rybolovu, nicméně odevzdaná práce a finální výrobek jsou na diametrálně rozdílné úrovni. Cíle práce, jejich interpretace a zpracování není na dobré úrovni. Vzhledem k výše uvedenému navrhuji práci hodnotit stupněm E.
Predložená bakalárska práca študenta Dubiny sa zaoberala kalibráciou a vyhodnotením dát z tenzometrických senzorov. Tieto poznatky mali byť využité pre návrh inteligentnej váhy určenej pre športový rybolov. Práca s rozsahom 68 strán je na nízkej úrovni ako po formálnej tak aj po odbornej stránke. Všeobecne sa v texte prelína teoretická časť s praktickou a niektoré bloky textu na seba úplne nenadväzujú, čo robí text ťažko čitateľným. Po formálnej stránke práca, ktorá bola písaná v slovenskom jazyku, obsahuje väčšie množstvo preklepov, rôzne štýly textu a nesprávne formátovanie. Všetky obrázky sú označené a číslované zlým spôsobom (Príklad: Prvý obrázok je Obrázek 1.1, druhý je Obrázek 2.2). Zoznam obrázkov potom nesedí so skutočným označením obrázkov. Často sa taktiež objavuje aj zlý odkaz na obrázok v texte. Podobne je to aj s rovnicami (Napríklad označenie prvej rovnice je 2.1.1 ale tretej je 1.1.1). Práca je taktiež rozdelená na veľký počet kapitol, kde niektoré majú iba jednu stranu (kapitoly 6., 7., 10. a 11.), čím sa stáva menej prehľadnou. V zozname literatúry je uvedených 22 zdrojov, z ktorých maximálne tri môžu byť považované za odbornú literatúru. Ostatné sú zvyčajne odkazy na „datasheety“ alebo stránky výrobcov modulov. V 1. kapitole nazvanej Teoretický rozbor je popísaný základ merania hmotnosti, stručný teoretický popis tenzometrov a popis jednotlivých modulov, ktoré budú využité v praktickej časti, ich prepojenia a vzájomnej komunikácie. Popis komunikácie mikrokontroléru s modulmi je detailnejší ako samotný popis tenzometrov a až príliš sa zaoberá teóriou digitálnych obvodov, ktorá úplne nesúvisí s témou práce. Teoretický rozbor kalibrácie tenzometrov, ktorý by mal byť jedným z najhlavnejších bodov práce je spomenutý veľmi stručne. V texte je uvedené, že existuje viacero metód ale popísaná je iba jedna a to vetou: „Kalibrácia sa vykoná pomocou automatickej logickej funkcie inkrementácie alebo dekrementácie kalibračného faktora, v závislosti na odchýlke od referenčnej(správnej) záťaže.“ Ďalej je už iba dodané, že úprava kalibračného faktora je stupňovitá, kým nebude konvergovať do správnej hodnoty. Tieto vety sú v práci spomenuté viac krát s miernymi obmenami. V druhej kapitole študent uvádza veľké množstvo pravdepodobne samostatne definovaných cieľov práce. Nanešťastie viacero z týchto cieľov nebolo splnených. Ide napríklad o: 1. Výroba samotných tenzometrov: Je uvedený iba spôsob ich zapojenia. 2. Popis používaných materiálov: V jednej vete je spomenuté, že sú väčšinou vyrobené z konštantánu alebo z chróm-niklovej zliatiny. Polovodičové tenzometre neboli vôbec popísané. 3. Jeden z cieľov uvádza tvorbu technickej dokumentácie, ktorá sa ale v práci nenachádza. Praktická časť začína 3. kapitolou s názvom Vlastné riešenie problému. V úvode je popísaný AD prevodník HX711, ktorý sa štandardne využíva pre digitálne váhy. Podkapitola 3.3 iba znovu všeobecne popisuje kalibráciu a kalibračný faktor tenzometrov s doplnením popisu tried presnosti C3 a C5. Až kapitola 4 predstavuje úvod k praktickej časti, kde začína byť jasné aký je cieľ študentovej práce. V tejto kapitole je popísaná výsledná konštrukcia váhy. 5. Kapitola popisuje výber komponentov, kde je čitateľ odkázaný na úvod práce, ktorý obsahuje ich popis. Nasledujúce kapitoly sa stručne zaoberajú konfiguráciou a komunikáciou modulov a tvorbou DPS. 8. Kapitola sa zaoberá návrhom software, kde boli popísané všeobecné voľne dostupné knižnice pre Arduino s ukážkami častí kódu, ktoré ale neobsahujú žiadnu použiteľnú informáciu. V podkapitole 8.8 je znovu popísaný iba teoretický priebeh autokalibrácie. Nanešťastie táto podkapitola neobsahuje žiadne bližšie informácie o praktickom zhotovení tejto autokalibrácie. Najväčší problém nastáva v 9. kapitole, ktorá sa zaoberala testovaním presnosti a samotným meraním. Táto kapitola má rozsah jeden a pol strany. Bolo uvedené, že boli použité etalónové závažia triedy presnosti M1 s hmotnosťami 1 kg, 2kg, 5 kg a 10 kg. Nasleduje výpočet jednej absolútnej chyby merania, jednej relatívnej chyby, jedného rozptylu a jednej smerodajnej odchýlky merania. Nie je ale vôbec jasné ako boli tieto hodnoty získané a teda ich výpovedná hodnota je nulová. Tabuľka 3.1 obsahuje výsledné merania a porovnania s etalónom od 2 kg do 50 kg. Zase nie je jasné akým spôsobom boli získané hmotnosti etalónov a nie je ani jasné koľko meraní a pri akých podmienkach prebehlo. Vplyv nerovného povrchu a podmienok okolia vôbec nebol skúmaný. Nasledujúce kapitoly sa zaoberajú technickými parametrami zariadenia a popisom užívateľského menu. Po týchto kapitolách nasledujú dve neočíslované kapitoly. Jedna sa zaoberá ekonomickým rozborom a nákladoch na vytvorenie prototypov. Z textu a ekonomického rozboru vyplýva, že by malo ísť o komerčne dostupné zariadenie. Bolo by teda vhodné uviesť aj predpokladanú výslednú cenu jedného výrobku a prípadne uviesť porovnanie s podobnými zariadeniami. Druhá neoznačená kapitola obsahuje iba fotky výsledného zariadenia. V závere je popísané, že prebehlo porovnávanie s referenčným meracím zariadením, čo v texte nebolo vôbec spomenuté. Taktiež je tu uvedené, že prebehli aj skúšky vplyv rôznych poveternostných podmienok a dažďa na funkciu váh, o ktorých nie je v texte žiadna zmienka. Na základe vyššie uvedených pripomienok nebolo zadanie práce splnené v nasledujúcich bodoch: Zpracujte nejpoužívanější metody, kterými se tenzometry kalibrují. Zařízení otestujte a zkalibrujte. Prácu preto hodnotím 40 b, známkou F. Pri nedostatočnom zodpovedaní otázok navrhujem prácu prepracovať.
eVSKP id 142485