LAJDA, M. Design obojživelného záchranářského vozidla [online]. Brno: Vysoké učení technické v Brně. Fakulta strojního inženýrství. 2017.

Posudek vedoucího

Křenek, Ladislav

Pro design je důležité i hodnocení designérských kvalit práce: řešení modelu - C, úroveň tvarové kultivace - B, barevnost navrženého designu -B, a grafická úprava výkresů – B. Tvůrčí úsilí diplomanta vyústilo ve vytvoření progresivní koncepce obojživelného vozidla se silně emocionálně zabarveným, až dravým - nicméně adekvátním, výrazem vizuálního zpracování. Výtvarně-technické řešení záchranářského vozidla respektuje a transformuje základní funkční i provozní požadavky a tvořivě je rozvíjí. Nicméně v několika ohledech postrádám komplexnější přístup ke zpracovanému tématu, což je patrné jak v rovině detailů tvarového řešení, tak některých formálních nedostatků průvodní zprávy a předloženého modelu.

Posudek oponenta

Jelenčík, Branislav

Diplomová práca študenta Lajdu patrí z hľadiska textového obsahu medzi úspornejšie. Formálne má vyhovujúci obsah a rešerš sa zaoberá dostatočne širokou analýzou konkurenčných riešení i analýzou pohonu a konštrukčných prvkov záchranných vozidiel. Prospela by však systematizácia analýzy. Vo vybranej vzorke konkurentov sa objavujú varianty vojenských vozidiel, ktoré sú pre potreby civilných zložiek iba náhradou chýbajúcich prostriedkov a iste nemôžu byť vybavené z pohľadu inovatívnych nárokov na záchranu v mierových podmienkach a nepoučených skupín obyvateľstva. Na druhej strane sú tu aj študentovmu návrhu blízke terénne vozidlá. Rešerš porovnáva bez bližšej špecifikácie parametrov a vysvetlenia rozhodnutia dokonca kolesové a pásové vozidlá. Niektoré komentáre k vojenským vozidlám nie sú celkom korektné a vyžiadali by si zrejme porovnanie s použitími informačnými zdrojmi. Tiež by som uvítal v rešerši podrobnejší popis – typológiu záchranných zásahov, najvýznamnejšie problémy pri záchrane zranených, nespolupracujúcich a pod. Konzultácie s pracovníkmi CO a traumatológmi by iste prácu obsahovo rozšírili a dodali jej na zaujímavosti. Pozitívne však hodnotím hľadanie a argumentáciu tvarových riešení. Rozhodnutie študenta pre istý typ minimalistického dizajnu a zdržanie sa šokujúcich utopistických tvarov, či „wau-efektov“, ktorým dnes mnohí dizajnéri terénnych dopravných prostriedkov prepadajú a výsledkom sú obskúrne objekty, ktoré sú často semioticky nečitateľné a doslova hrozivé. V tejto súvislosti by som však chcel upozorniť na premárnenú šancu vytvarovať najmä prednú časť vozidla semioticky viac „priateľskú“. Blížiaci sa záchranný prostriedok musí komunikovať s postihnutými nie agresívnou dynamikou ale semioticky povzbudzujúcou nádejnou asistenciou. Jednako v tvare, jednako v možnej grafickej úprave. Študent Lajda navrhol s akceptáciou všetkých predpisov a ergonomických parametrov prijemne kompaktný a rozmerovo relevantný tvar. Chválim úvahy o kombinovanej preprave – zaradil by som tu ešte intenzívne využívanú leteckú prepravu na miesta zásahov. Tvar umožňuje dobrú priechodnosť nielen terénom v zmysle konštrukcia/vozovka, konštrukcia/plavba, ale napr. aj v porastoch a pod. (bočné a horné plochy). Keď sa už inšpirovať vojenskou technikou, škoda nevyužiť lišty na sekanie porastu alebo rôznych káblov, ktoré by mohli poškodiť kabínu. Tvar však určite presvedčí o výkonnosti a sile vozidla. Čo by však kontajneru rozhodne chýba sú priezory do vonkajšieho prostredia. Z hľadiska psychológie – problematika uzavretých priestorov – strach z iného, nového ohrozenia), neschopnosť čítať situácie, ale aj fyziologické hľadisko kinetóznych reakcií organizmu v uzavretých priestoroch, kde nevidno horizont. Bol to problém prepravy osôb v študentom analyzovaných Bojových vozidlách pechoty. Vojackom po vysadení bolo špatne. Napriek týmto pripomienkam ide v DP študenta Lajdu o logický konštruktérsky a dizajnérsky prístup, ktorý hodnotím známkou B Veľmi dobre.

eVSKP id 100633