TAKÁCS, E. Návrh simulací ve výuce komunikačních systémů [online]. Brno: Vysoké učení technické v Brně. Fakulta elektrotechniky a komunikačních technologií. 2012.
Bakalářská práce pana Endre Takácse plní zadání na mezi obhajitelnosti. Zapříčiněno je to dle mého názoru zejména tím, že student si vybral zadání z oblasti programu MATLAB, se kterým měl zřejmě minimální zkušenosti a že vůbec bylo zadání patrně nad jeho síly. Protože se jednalo o studenta rozvolněného, měl na rozdíl od svých kolegů na zpracování práce více času a klidu. Těchto výhod však nevyužil a konzultovat začal intenzivně až kolem 15. května 2012 formou e-mailů. Ze dvou úloh, které navrhoval, byla jedna přijatelná. Druhou úlohu měl nedokončenou a nevěděl si rady s jejím dokončením. Na řádné konzultace již nebyl v této době v podstatě prostor. Problémy vznikly vlivem pozdní práce na projektu. Přesto se domnívám, že obhájení práce by bylo možné, protože vlastní přínos je zjistitelný a teoretický rozbor splňuje dle mého mínění minimální požadavky na něj kladené. Formálně je práce na podprůměrné úrovni. Obrázky jsou často kopírovány z předloh, které mnohdy (např. Obr.1.1) nejsou vůbec uvedeny. Využít práci pro počítačová cvičení by bylo možné jen po velkých úpravách.
Pán Endre Takács mal za úlohu vypracovať prácu zameranú na návrh simulácií komunikačných systémov s dôrazom na využitie neurónových sietí. Odovzdaná práca pozostáva z 20 strán dlhej teoretickej časti, v ktorej sú veľmi stručne popísané vrstvový model ISO/OSI, vybrané sieťové prvky a neurónové siete. Táto časť je veľmi slabá, problematika nie je analyzovaná do dostatočnej hĺbky a niektoré dôležité časti sú dokonca úplne vynechané. Po odbornej stránke je práca na nízkej úrovni. Študent veľmi často používa naivný popis namiesto odbornej terminológie alebo volí zvláštne a nezaužívané termíny. Frekventované je aj používanie nevhodných synoným, napr. diaľka namiesto veľkosť. Často nemožno rozlíšiť, či sa jedná o nedostatočné odborné znalosti alebo je problém v obmedzenej vyjadrovacej schopnosti autora v slovenskom jazyku. Niekde je ale nedostatok odborných znalostí zjavný, napr. v časti venovanej popisu aktivačných funkcií neurónu uvedené vzťahy 3.4; 3.5 a 3.7 nepopisujú príslušné funkcie, či obr. 3.11a už na prvý pohľad nezobrazuje model jednovrstvovej siete ako autor uvádza. Niektoré použité skratky sú definované inak ako vo význame v akom sú v práci použité, napr. skratka SAP je definovaná ako Session announcement protocol, pričom v práci sa vyskytuje iba raz a to vo význame Service access point. Inak je zoznam skratiek nekompletný a chýba v ňom dodatočné vysvetlenie v jazyku práce. Ohľadom použitej literatúry je nutné vytknúť citovanie neautoritatívnych zdrojov ako Wikipédia či blogy a tiež to, že na niektoré zdroje uvedené v zozname sa v texte práce nenachádzajú referencie. Popis praktického riešenia má asi 15 strán. Toto riešenie je ale podľa môjho názoru takmer úplne prebraté z diplomovej práce "Možnosti využití neuronových sítí v síťových prvcích" obhájenej v roku 2011, ktorej autorom je dnes už Ing. Patrik Babnič. Prebraté riešenie nie je nijako rozšírené, je mierne upravené, napríklad výmenou poradia na sebe nezávislých blokov v navrhnutej štruktúre či nepodstatnými zmenami kódu ako ilustruje priložené porovnanie. Riešenie je dokonca znehodnotené odstránením dôležitých častí a jeho funkcia po tomto zásahu je diskutabilná. Napriek odstráneniu sa tieto časti v texte spomínajú ako keby boli súčasťou práce. Navrhnutá laboratórna úloha je nedostatočne pripravená. Obsahom je rekonštrukcia v podstate celej práce, sú k nej ale poskytnuté len minimálne informácie. Je nepravdepodobné, že by úlohu bolo možné absolvovať v rozumnom čase a nie je jasné ako si študent osvojí znalosti popisované v cieľoch práce. Formálne je práca spracovaná veľmi biedne, obsahuje množstvo preklepov, syntaktických, gramatických a pravopisných chýb. Tejto stránke práce zrejme nebola venovaná dostatočná pozornosť, čo je vidieť napríklad na chybnom číslovaní v zozname obrázkov, odkazovaním sa na neexistujúce kapitoly v texte práce alebo dokonca chybe v citácii vlastnej práce. Práca je písaná v slovenčine, ale často sa vyskytujú čechizmy. Použité formulácie sú ťažkopádne a veľmi ťažko pochopiteľné. Študent tiež nezriedka nahrádza slová podobne znejúcimi slovami s úplne iným významom, napr. rovnomerný namiesto rovnocenný či slovami bez významu, napr. "šematika" namiesto sémantika. Čítanie a pochopenie práce je tak neskutočne náročné. V práci použité obrázky majú v absolútnej väčšine prípadov nedostatočnú kvalitu, sú rozmazané a zle čitateľné. Jedinou skutočnosťou, ktorú je možné po podrobnej analýze vyzdvihnúť, je potlač priloženého DVD média. V práci v podstate chýba akákoľvek interpretácia a diskusia výsledkov. Vzhľadom na to, že zadanie práce vo väčšine bodov nepovažujem za splnené a fakt, že sa z nezanedbateľnej časti jedná o plagiát, prácu navrhujem hodnotiť známkou F/25 bodov.
eVSKP id 48053