• čeština
    • English
  • čeština 
    • čeština
    • English
  • Přihlásit se
Zobrazit záznam 
  •   Domovská stránka repozitáře
  • Závěrečné práce
  • bakalářské práce
  • Fakulta chemická
  • 2017
  • Zobrazit záznam
  •   Domovská stránka repozitáře
  • Závěrečné práce
  • bakalářské práce
  • Fakulta chemická
  • 2017
  • Zobrazit záznam
JavaScript is disabled for your browser. Some features of this site may not work without it.

Povrchové úpravy materiálov pre biotechnológie

Thumbnail
Zobrazit/otevřít
review_97068.html (12.87Kb)
Bakalrska praca Marek Supak FCH.pdf (1.528Mb)
Autor
Šupák, Marek
Vedoucí práce
Krčma, František
Oponent
Slámová, Jitka
Výsledná známka
A
Alternativní metriky PlumX
http://hdl.handle.net/11012/65395
Metadata
Zobrazit celý záznam
Abstrakt
Teoretická časť je zameraná na význam kvasiniek, ich role v pivovarníctve, a potreby spoľahlivého a ekonomicky výhodného pasterizačného kroku, ktorý by spĺňal moderné požiadavky. Rovnako je v tejto časti definovaná plazma, jej výskyt a použitie pre povrchové úpravy skla použitého v praktickej časti. Bakalárska práca sa v prvej časti experimentálnej práce zaoberá účinkom plazmy ako prostriedku na pasterizáciu. Do plazmatického výboja boli vložené kvasinky druhu Saccharomyces cerevisiae. Postupne bola menená doba expozície kvasiniek v plazmatickom výboji a sledované množstvo živých a mŕtvych buniek. Na identifikáciu životaschopnosti kvasiniek bolo použité farbivo metylénová modrá. Po zafarbení boli kvasinky sledované pod mikroskopom a spočítané. Na určenie počtu kvasiniek bola použitá Bürkerova komôrka. Experimentom bola preukázaná účinnosť plazmy ako sterilizačného kroku, vzhľadom na znižujúci sa počet živých buniek a zvyšujúci sa počet v mŕtvych buniek vo vzorke s obsahom kvasiniek. V druhej časti bol povrch skla aktivovaný v plazmatickom výboji. Takto pripravené sklo bolo ponorené do kultivačného média po dobu 24 hodín do vytvorenia vrstvy kultivačného média na povrchu skla. Potom boli odstránené zbytky kultivačného média a na povrch bolo napipetované malé množstvo kvasiniek v destilačnej vode. Po 24 hodinách boli kvasinky počítané na Bürkerovej komôrke, zhodnotený prírastok počtu kvasiniek a vyhodnotený účinok plazmatického výboja na aktiváciu a vytvorenie vrstvy. Na potvrdenie účinku plazmy na povrch skla bola použitá metóda kontaktných uhlov. V tejto časti sme dokázali vplyv účinku plazmy na povrch skla i tvorbu tenkej vrstvy živného média, ktorá zásobovala kvasinky potrebnými látkami pre rozmnožovanie.
 
The theoretical part focuses on the importance of yeast, its role in brewing, the need for a reliable and economically beneficial pasteurization step that would meet modern requirements. Also in this part is defined plasma, its occurrence and the use of the glass structure used in the practical part. In the first part of the experimental work, the bachelor thesis deals with the action of plasma as a means of pasteurization. Saccharomyces cerevisiae yeast was introduced into the plasma. Gradually, the period of exposure of the yeast to the plasma discharge was determined and the number of survived and dead cells monitored. The methylene blue dye was used to identify yeast viability. After staining, the yeast was monitored under a microscope and calculated. Bürker's cell was used to determine the number of yeast cells. The experiment demonstrated plasma activity as a sterilization step, due to the decreasing number of living cells and the increase in the number of dead cells in the yeast-containing sample. In the 2nd part the surface was activated in the plasma discharge. The glass thus prepared was immersed in the culture medium for 24 hours to form a layer of culture medium on the surface of the glass. The remainders of the culture medium were then discharged and a small amount of yeast in the distilled water was pipetted. After 24 hours the yeast was counted on the Bürker's cell, the yeast growth was evaluated and the plasma activation efficiency was evaluated for activation and layer formation. The method of contact angles was used to confirm the effect of plasma on the surface of the glass. In this section, we demonstrated the effect of plasma on the surface of the glass and the formation of a thin layer of nutrient medium that supplied the yeast with the necessary substances for reproduction.
 
URI
http://hdl.handle.net/11012/65395
Zdrojový dokument
ŠUPÁK, M. Povrchové úpravy materiálov pre biotechnológie [online]. Brno: Vysoké učení technické v Brně. Fakulta chemická. 2017.
Kolekce
  • 2017 [124]
Citace PRO

Portál knihoven VUT | Ústřední knihovna na Facebooku
DSpace software copyright © 2002-2015  DuraSpace
Kontaktujte nás | Vyjádření názoru | Theme by @mire NV
 

 

Procházet

Vše v repozitářiKomunity a kolekceDle data publikováníAutořiNázvyKlíčová slovaTato kolekceDle data publikováníAutořiNázvyKlíčová slova

Můj účet

Přihlásit seZaregistrovat se

Statistiky

Zobrazit statistiky využívání

Portál knihoven VUT | Ústřední knihovna na Facebooku
DSpace software copyright © 2002-2015  DuraSpace
Kontaktujte nás | Vyjádření názoru | Theme by @mire NV