Biela
Loading...
Date
2013
Authors
ORCID
Advisor
Referee
Mark
Journal Title
Journal ISSN
Volume Title
Publisher
Akademické nakladatelství CERM
Abstract
The identity of modern architecture seems inseparable from the whiteness of its surfaces. But why white? Why do we surround ourselves with white walls? The doctoral thesis deals with the phenomenon of white as a framework for portraying the social and cultural development of whiteness throughout history. It outlines a new critical interpretation of the privileging of the colour white in architecture, which distorts the image of white as the peak of purity, morality, evolution, sublime, silence, etc. The main body of the text is devoted to the ideas and performances of selected historical facts and figures like asceticism of J. J. Winckelmann, Le Corbusier´s Law of Ripolin, elimination of ornament of A. Loos, white supremacy of A. Ozenfant, or B. Mussolini´s bleached Rome that address the issue of white. The task continues on the academic research which examines the social construction of the „white race“ as possessing a privileged social status in reference to race, gender, sexual orientation, class, and to a fact, that modern architecture was never simply white. Overleaf, white is somewhere between. It is connected to birth and death at the same time. White looks like the deadlock after erasing of all degenerated, and sometimes as a stimulus for imagination and more sensitive perception. In such a dichotomy of white we have created a presumption of looking at the white from assertoric or aletheic gaze. It means the narrow, intolerant, and dogmatic attitude on the one hand, and contextual, incorporated, and democratic on the other hand. The text also takes some viewpoints on the topic of whiteness to gauge the current understanding of white. The aim is to explore cultural-historical-social preference of white, and depending on the results of research to formulate the meaning of white.
Ploché strechy a belosť obvodových stien sa zdajú byť neoddeliteľné od identity architektúry modernizmu. Podobne v súčasnosti je biela stále hodnotená za modernú. Ale prečo biela? Biele steny boli dlho považované za neutrálny základ a zrejme preto tento jasný rys avantgardy ostal paradoxne málo diskutovaný. Prvý, kto vo svojej revízii modernizmu otvoril tému bielej v architektúre bol v roku 1995 architekt Mark Wigley v knihe White Walls, Designer Dresses. Na rozdiel od bielej vo všeobecnosti vnímanej ako čistej, morálnej, duchovnej, tichej, Wigley vo svojich argumentoch tvrdí, že v skutočnosti nie je nič hlasnejšie57. Detailne poukazuje na psychoanalytickú puristickú logiku bielej skrytú za fasádou. Na náboj rasy, rodu, sexuálnej orientácie a túžby, až odstraňovanie ornamentu v rámci morálneho aktu očisťovania.
Ploché strechy a belosť obvodových stien sa zdajú byť neoddeliteľné od identity architektúry modernizmu. Podobne v súčasnosti je biela stále hodnotená za modernú. Ale prečo biela? Biele steny boli dlho považované za neutrálny základ a zrejme preto tento jasný rys avantgardy ostal paradoxne málo diskutovaný. Prvý, kto vo svojej revízii modernizmu otvoril tému bielej v architektúre bol v roku 1995 architekt Mark Wigley v knihe White Walls, Designer Dresses. Na rozdiel od bielej vo všeobecnosti vnímanej ako čistej, morálnej, duchovnej, tichej, Wigley vo svojich argumentoch tvrdí, že v skutočnosti nie je nič hlasnejšie57. Detailne poukazuje na psychoanalytickú puristickú logiku bielej skrytú za fasádou. Na náboj rasy, rodu, sexuálnej orientácie a túžby, až odstraňovanie ornamentu v rámci morálneho aktu očisťovania.
Description
Citation
Typologie (n)ostalgie. 2013 s. 71-76. ISBN 978-80-7204-858-8
Document type
Peer-reviewed
Document version
Published version
Date of access to the full text
Language of document
sk
Study field
Comittee
Date of acceptance
Defence
Result of defence
Document licence
© Akademické nakladatelství CERM